Od uverejnenia mojich článkov, ale najmä od uverejnenia Guidelines 2005 pre kardio-pulmonálnu resuscitáciu sa oficiálne nič na resuscitačných postupoch nezmenilo.
Ale.
V medicíne je veľmi silný trend postupovať pri liečbe akéhokoľvek ochorenia na základe medicíny založenej na dôkazoch. Evidence Based Medicine (EBM) vás núti rozumne použiť všetky dostupné dôkazy pri rozhodovaní o postupe pri liečbe, či vyšetrení. Samozrejme to rozhodovanie má veľmi prísne mantinely v podobe zákonov toho ktorého štátu.
V záchrannej službe, najmä v posádkach bez lekára, teda v Rýchlej zdravotníckej pomoci, je EBM prakticky nepoužiteľná.
Záchranári sú, pri všetkej úcte k práci mojich kolegov, cvičené opice.
Teda mali by byť.
V záujme pacientov.
Tieto posádky sú tvorené len dvoma školenými ľuďmi, na rozdiel od posádok s lekárom, kde sú minimálne traja. A táto dvoj-posádka má plné ruky práce aj pri bežnom výjazde. Ak postupujú ako "cvičené opice" podľa naučených schém a vzorcov. Ak majú dobre naučené Guidelines minimalizujú svoj stres, ale najmä, minimalizujú riziko pre pacienta.
Každý neštandardný postup môže znamenať veľkú úspešnosť, ale aj totálne fiasko. Všetky schválené pravidlá a postupy minimalizujú riziko omylu, stačí ich len donekonečna cvičiť. Až sa z nás stanú "cvičené opice" a niektoré z nich sa časom naučia aj UMENIU občas zachrániť, tým, že nedodržia zaužívaný postup.
A ako si nezašpiniť ústa?
Niektoré štúdie napríklad táto , ktorú približujú aj na stránke www.zachrannasluzba.cz , potvrdzujú jeden fakt, a síce , že pre prežitie pacientov sú dôležitejšie NEPRERUŠOVANÉ kompresie hrudníka ako umelé dýchanie. A to sú štúdie pri ktorých zasahujú profesionálni záchranári, s vybavením a bez stresu z nepoznaného. Laik na ulici nemá so sebou ani dýchací vak, a tak vdychuje do pacienta len vzduch z úst do úst. Obsah kyslíka vo vzduchu, ktorý vydychujeme, je len niečo okolo 16%.
Ja osobne by som prvú pomoc na "ulici" dával len ako masáž hrudníka, bez dýchania z úst do úst. Aj na základe hore spomenutých štúdií aj kvôli nebezpečenstvu nákazy rôznymi vírusmi by som svoju pomoc obmedzil len na kompresie hrudníka. A to ešte silne pochybujem, že je to "len" a "obmedzenie", som si istý, že by to bolo to najlepšie, čo by som mohol spraviť.
Mám tušenie, že aj oficiálne pravidlá pre resuscitáciu sa budú meniť. A dôjde k posunu napríklad 200 stlačení hrudníka ku dvom vdychom.
Teda namiesto 30:2, bude 200:2.
Guidelines 2010. ????
